reklama

Senzácia, viem úplne vysvetliť, že prečo je svetlo elektricky neutrálne a kde je 4 rozmer.

Určitú dobu som neprispel žiadnym blogom s vedeckou prácou, tak teraz budem pokračovať, lebo som dokončil nejaké veci a tie sú obrovského významu. Tento blog by mal byť upútavkou na moje budúce blogy s rozpísanými cennými objavmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

V nasledujúcich blogoch uvediem tieto svoje nové objavy. Takže celý tento čas, čo som neprispieval na svoj blog som vedecky pracoval a teda som uskutočnil a dokončil veľké práce, s ktorými sa teraz postupne podelím s verejnosťou.

Čo také prevratné sa mi podarilo vyriešiť? Vyriešil som elektrickú neutralitu svetla a to totálne. Je to teda úplne hotové až tak, že už k tomu nie je čo dodať. Inými slovami viem vysvetliť, že prečo fotón (svetlo) nevychyľuje elektrický náboj. Mám to už ako hotovú vec, kde sa nevynárajú žiadne nové otázky, ale práve naopak - otázok ubúda rad radom ako nám prichádzajú na rozum. Odpovede sú jasné a preto pomocou nich vieme riešiť ďalšie úlohy, kde miznú otázky jedna za druhou a nám sa zobrazuje pravdivý obraz prírody.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na základe tejto práce je možné uskutočňovať ďalšie súvislosti a skúmať svetlo tak, aby bolo možné pochopiť jeho vlnovú podstatu ako aj jeho časticovú podobu a tie spojiť do jedného opisu. Ak si uvedomíme, že aký náročný je jednotný opis vlny a častice, kde doteraz sa to nikomu nepodarilo a dokonca sa tvrdí, že to ani nie je možné, tak takýmto úvahám je koniec. Prácu, ktorú uvediem - tak z nej bude možné urobiť jednotný opis vlny a častice, takže tvrdeniam, že sa to urobiť nedá je koniec. 

Ak sa pozrieme na spektrum elektromagnetického žiarenia, tak si všimneme jednu závažnú skutočnosť, že od určitej vlnovej dĺžky elektromagnetické žiarenie už nevychyľuje elektrický náboj a ďalej, že pri elektrickej neutralite svetla sa tam vždy vyskytuje fotón a v taktom prípade elektromagnetickému žiareniu hovoríme, že je to svetlo a z toho potom hovoríme, že svetlo je elektricky neutrálne. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale prečo je tomu tak, to sa doteraz nikto nikde nepýtal. Vedci sa tvária, že táto otázka vôbec neexistuje. Ja som sa už v roku 2009 zamýšľal, že ak je svetlo elektromagnetické žiarenie, kde je potom tá elektrická sila!? O magnetickej sile je jasné, že tam je, lebo svetlo reaguje na magnety, tak tam tá magnetická sila je, ale kde je potom elektrická sila? To vám nikto nepovie. Až doteraz. Tento problém, ktorý veda ani nepovažuje za problém, lebo sa týmto nikto nezaoberá som vyriešil. 

Elektrická sila vo fotónovom žiarení je, ale ruší sa s opačne orientovanou elektrickou silou z toho istého pôsobiska sily. A celý tento úkaz viem nakresliť na obrázky a ukázať ako sa to deje. A teraz by a zdalo, že fajn, vysvetlil si to a čo má byť!? Je to také dôležité vedieť!? Veď, keď sa tomu veda nijako nevenuje (nevenovala), tak asi je úplne jedno, čo si robí elektrická sila vo svetle! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedieť, čo si robí elektrická sila v elektricky neutrálnom svetle je dôležite na to, že týmto zistíme ako sa táto elektrická sila indukuje a z toho zistíme, že magnetizmus je rotácia a elektrická sila sa indukuje rotáciou po špirále, kde sa mení polomer otáčania. A keď zistíme, že tam je rotácia, tak zrazu zistíme, že vieme vysvetliť aj vlnové vlastnosti svetla, lebo tieto vlastnosti súvisia s rotáciou. Takže začíname robiť jeden objav za druhým a skončíme až pri kvantovej previazanosti. Viem vysvetliť aj kvantovú previazanosť fotónov. Musím k tomu ešte povedať, že pri rušení elektrickej sily vzniká zamknuté fyzikálne pole a vytvára dojem častice - fotónu, keby sa elektrická sila nerušila nevznikne ani jav častice - zamknuté -zatvorené fyzikálne pole.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V predchádzajúcich blogoch som písal, že fyzikálne pole popisujeme tromi silami. Konkrétne o svetle, že je to elektrická sila, magnetická sila a čas. Za čas môžeme považovať silu šírenia poľa - sila, ktorá šíri pole. Ak sa pole šíri, tak v ňom plynie čas. O magnetickej sile som hovoril, že je to rotácia. Ak spočítam všetky sily, ktorými opisujem fyzikálne pole, tak sú to práve tri sily. Elektrická sila, rotácia a sila šírenia poľa alebo čas, kde čas je iný fyzikálny rozmer dĺžky. Z toho som potom usudzoval, že fyzikálne polia sú trojrozmerné, lebo tú štvrtú silu som nikde nevidel. 

Od času, čo som si to takto myslel uplynul nejaký čas a teraz je situácia nová. Tri sily zostali - tu sa nezmenilo nič, ale čo sa zmenilo je to, že rotácia je komplexná sila. A komplexná sila má reálnu zložku a imaginárnu zložku a z toho potom máme tri reálne sily, ktoré vytvárajú reálny viditeľný svet a jednu zložku máme imaginárnu. Takže defacto máme 4 dimenzie. Štvorrozmerno je reálne a v štyroch dimenziách pôsobí aj svetlo.

To je vidno vtedy, ak si svetlo rozkreslíme a rotáciu budeme kresliť ako kružnicu. Takže rotáciu nekreslíme ako šípku, ale ako kružnicu, to je jediné povolené zobrazenie tejto komplexnej sily, nie je možné svetlo skúmať tak, ako sa to robí teraz, že elektrická a magnetická sila sa kreslia ako šípky, ktoré sú na seba kolmé. Elektrická sila sa musí nakresliť ako šípka, tu zostáva všetko po starom, ale magnetická sila sa musí nakresliť ako kružnica, lebo je to rotácia a tá obsadzuje dve dimenzie. Z toho potom následne zistíme, že už máme obsadené tri dimenzie, ale dvomi silami! 

Ešte nám treba nakresliť tretiu silu, ktorá pôsobí do 4-tej dimenzie a je to sila šírenia poľa. Tá sa cez pôsobenie do 4-tej osi reálne zobrazí tak, že bude rovnobežná s elektrickou silou, budú zvierať nula stupňov, ale bude sa šíriť do všetkých šiestich smerov - hore, dole, vľavo, vpravo, dopredu, dozadu. Prečo nula stupňov a nie 90 stupňov? Lebo 90 stupňov sa zobrazí tak, že svetlo ide (šíri sa) do všetkých šiestich smerov, teda všetkými smermi v trojrozmerne, to je tá kolmosť na ostatné sily, ktorá sa takto zobrazuje v skutočnej prírode, kde sú len tri reálne sily a jedna imaginárna. Taký je skutkový stav vecí. 

Z tejto skutočnosti máme hneď aj kvantovú previazanosť. Štvrtý rozmer sa teda zobrazuje tak, že sa vytvára multilokácia. Jedna častica obsadzuje viacej miest v rôznych smeroch, ktoré sú na seba kolmé, čím sa takto interpretuje kolmosť 4-tej dimenzie – smer šírenia poľa na zvyšné súradnice (rozmery), čo sú elektrická sila a rotácia so svojou reálnou a imaginárnou zložkou. Tých smerov je šesť - dopredu, dozadu, vľavo, vpravo, hore, dole a všetky tieto osi smerov sú na seba kolmé (na jednej osi sú dva smery). Jedna častica sa multilokáciou zobrazí na 6-tich miestach, čím za takto zobrazí štvrtý rozmer. Preto je 6 kvarkov, na každý smer jeden kvark (dopredu, dozadu, vľavo, vpravo, hore, dole) v trojrozmerne, ktorý je tvorený viditeľnými (reálnymi) silami a tento trojrozmerný priestor je umiestnený do štyroch dimenzií, z čoho jedna imaginárna sila je neviditeľná, ale reálne obsadzuje rozmer (dimenziu). Kvark je jedna zo šiestich multilokácii časticového poľa. 

A práve reálna schopnosť neviditeľnej imaginárnej sily obsadiť jeden rozmer priestoru (jednu dimenziu) stojí za vlastnosťami imaginárnych čísel a to takých vlastností, že imaginárne číslo môže mať reálny obraz – a to kvôli tomu, že reálne obsadzuje jednu dimenziu a táto realita sa musí niekde ukázať na reálnej osi. Táto skutočnosť nie je v matematike ešte objavená. Imaginárna jednotka i sa dá vyjadriť nejakým transcendentálnym, iracionálnym prvkom, ktoré je reálnym číslom. Ďalším objavom, ktorý matematika ešte nepozná je, že 1/i zobrazené do 4-tej dimenzie sa zobrazuje na reálnu os. Všetko to mám z vlastnosti fyzikálnych polí, teda z fyziky a musí to platiť aj v matematike. Viac o tom v nejakom samostatnom článku. 

Komplexné čísla majú v prírode svoju fyzikálnu interpretáciu a tou je rotácia. Rotácia má reálnu zložku, ktorou sú otáčky za sekundu (otáčky za meter pre EM pole) alebo polomer otáčania vyjadrovanú v sekundách (v metroch pre EM pole) a imaginárnu zložku, ktorou je rýchlosť otáčania vyjadrená v metroch za sekundu (v sekundách za meter pre EM pole). Je to komplexná sila - tá rotácia, ktorá obsadzuje dva rozmery (dve dimenzie) a to viditeľnou silou - reálnou silou a potom silou kolmou na ňu - imaginárnou, kde túto silu nevidíme, ale vidíme ňou obsadenú dimenziu, vidíme teda to obsadenie dimenzie aj keď samotná sila je neviditeľná. Rýchlosť otáčania môžeme označiť imaginárnou jednotkou i. Jej reálnym obrazom bude skutočná rýchlosť otáčania v m/s alebo v s/m, ktorú vyjadríme reálnym číslom. Rýchlosť otáčania v rotácii je imaginárna sila. Je to veľký objav, prísť na to, že rotácia má dve sily, že obsadzuje dve dimenzie z toho jedna sila je imaginárna. To je veľký objav. 

Šírenie poľa - elektromagnetické pole sa šíri od nás do nekonečna, priestorové pole sa šíri z nekonečna k nám, časticové pole sa šíri do presne definovanej vzdialenosti tak, že silné pole sa šíri z nuly do presne definovanej vzdialenosti a slabé pole sa šíri z presne definovanej vzdialenosti k nule. Elektromagnetické pole sa šíri tak, že má nekonečný počet multilokácii, priestorové pole ma taktiež nekonečný počet multilokácii a časticové pole má šesť multilokácii - do každého smeru jedna lokácia častice s rôznymi vlastnosťami, teda časticové pole je odlišné od ostatných fyzikálnych polí konečným počtom multilokácii v presne stanovenom počte. 

Pre tých, ktorí nečítali moje predchádzajúce blogy, tak len spomeniem, ak niečo náhodou nebolo jasné, že sú tri fyzikálne polia, z ktorých je celý svet a nie je v ňom už nič navyše. Tieto tri fyzikálne polia musia spĺňať nejaké podmienky vo vzťahu k sebe a to je podobnosť a odlišnosť. Ak sa elektromagnetické pole šíri od nás do nekonečna, tak priestorové pole sa musí podobne a zároveň aj odlišne šíriť a to je z nekonečna k nám. Je tam podobnosť - nekonečno a odlišnosť - opačný smer. O tom všetkom má pojednávať Teória podobnosti a odlišnosti troch fyzikálnych polí. Je to celý súbor logických výrokov, z ktorých sa odvádza všetko. Táto teória stojí aj nad Teóriou všetkého, lebo je to najfundamentálnejšia teória, aká môže existovať.

Elektrická neutralita svetla. 

Svetlo sa šíri otáčaním po špirále. Rýchlosť otáčania je reálny obraz tejto imaginárnej sily. Ak túto rýchlosť otáčania dáme do menovateľa vyjde nám rýchlosť šírenia poľa - priečne alebo predné šírenie svetla a jednotky rýchlosti sa otočia. Z toho potom máme dva fyzikálne rozmery rýchlosti a to metre za sekundu m/s a sekundy za meter s/m. A to je preto tak, lebo sú dva smery otáčania. Jeden smer je doprava a druhý smer je doľava. Každý smer otáčania má iný fyzikálny rozmer a teda, ak sú len dva smery otáčania, tak budú aj dva fyzikálne rozmery otáčania a to 1/m - to je doprava a 1/s - to je doľava. Pre elektromagnetické pole - teda pre jeho rotáciu v jeho reálnej zložke, ktorú meriame v metroch sú to otáčky za meter 1/m alebo polomer otáčania vyjadrený v metroch m a imaginárna zložka je rýchlosť otáčania v sekundách za meter s/m. Ak sa táto rýchlosť otáčania dá do menovateľa a upraví vyjde nám rýchlosť šírenia poľa (priečna, predná rýchlosť) v metroch za sekundu m/s. Pri podrobnom skúmaní by sme zistili, že rýchlosť otáčania a rýchlosť šírenia poľa sú si rovné. Elektromagnetické pole sa točí doprava, je pravotočivé. Priestorové pole je ľavotočivé a časticové pole sa točí doľava aj doprava, z čoho vzniknú dve polia - silné a slabé pole, ktoré neoddeliteľne vytvárajú jedno časticové pole.

Vráťme sa na chvíľu ku sekundám za meter s/m, aby sme si vysvetlili, že čo to je. Je to iný fyzikálny rozmer rýchlosti, teda je to rýchlosť. Rýchlosť môžeme merať v metroch za sekundu alebo sekundách za meter. Ak poviem, že fyzikálne pole ide rýchlosťou 1000 sekúnd za meter, tak v preklade to znamená, že pole za 1000 sekúnd prejde 1 meter. Zdanlivo nepodstatná vec, ale za to veľmi významná. Pre šírenie svetla vo vákuu máme vzťah, že je to jedna lomeno odmocnina z elektrickej permitivity krát permeabilitia. A práve tento súčin permitivity a permeabiity dáva hodnotu -1, ktorá je vyjadrená nejakým iným obrazom tohto čísla na kladnej reálnej osi ako nejaké transcendentálne a iracionálne číslo, ktorého odmocnina je reálne číslo - taktiež transcendentálne a iracionálne. Toto reálne číslo vyjadruje rýchlosť otáčania v sekundách za meter s/m. Ak je tento výraz v menovateli potom po uplatnení operácie delenia nám vyjde reálna rýchlosť svetla vo fyzikálnom rozmere v metroch za sekundu m/s. Takže rýchlosť šírenia svetla môžeme zapísať aj ako 1/i, kde sa daný výraz objaví po vykonaní operácie delenia na reálnej osi. Toto však matematika ešte nedokázala dokázať, že by výraz 1/i sa zobrazoval na reálnu os. Pri skúmaní fyzikálnych polí nachádzame prípady, kde sa môžu ukázať nejaké matematické vlastnosti, ktoré sme matematicky ešte neskúmali, alebo ich ešte nikto nikdy neskúmal. Pri podrobnom skúmaní rýchlosti šírenia poľa - priečnej alebo prednej rýchlosti svetla v porovnaní s rýchlosťou otáčania - ktorá sa zvykne uvádzať ako fázová rýchlosť svetla zistíme, že obe rýchlosti sú si rovné, alebo sú rovnaké. Svetlo sa šíri tak, že predná rýchlosť šírenia ako aj fázová rýchlosť (rýchlosť otáčania) je jedna a tá istá konštanta. A to dokazuje tento vzťah, ktorý som uviedol. Ak prepočítame rýchlosť otáčania vyjadrenú v sekundách za meter, tak po prepočítaní na metre za sekundu vyjde rovnaká rýchlosť ako je rýchlosť šírenia poľa. Z toho vyplýva, že rýchlosť otáčania sa vyjadruje v inom fyzikálnom rozmere rýchlosti ako rýchlosť šírenia poľa, ktorá je už v inom fyzikálnom rozmere, ale po prepočítaní na jeden fyzikálny rozmer vyjde rýchlosť rovnaká. Má to obrovský význam to takto uvádzať - teda v rôznych fyzikálnych rozmeroch, lebo potom vieme o tom lepšie uvažovať a chápať. Dnes sa fázová rýchlosť považuje v oficiálnej fyzike, že je vyššia ako rýchlosť svetla, čo sa zahovorilo tým, že informácia nie je rýchlejšia ako svetlo. Vysvetlenie také nijaké. Plnohodnotne to vysvetľuje až to, čo som uviedol a dokázal, že obe rýchlosti sú rovnaké a sú jednou a tou istou konštantou.

Poďme sa pozrieť, že ako sa ruší elektrická sila vo fotóne. Ako už vieme magnetické pole je rotácia. Rotácia má dva fyzikálne rozmery a pretože elektromagnetické pole je pravotočivé, tak jeho otáčky sú otáčky za meter 1/m. Táto rotácia zmenou svojho polomeru otáčania indukuje elektrickú silu. Polomer otáčania rotácie sa mení od nula po nejakú najväčšiu hodnotu polomeru otáčania a takto striedavo sa to opakuje. Pri tomto jave sa v smere šírenia poľa indukujú pozdĺžne (rovnobežne so šírením poľa) elektrické sily, ktoré sú orientované tak, že jedna sila pôsobí do smeru šírenia a druhá proti smeru šírenia poľa, čím tá druhá sila z tou prvou silou ruší elektrický účinok oboch síl, ktoré majú jedno a to isté pôsobisko. Takto vzniká kvantový jav, kde elektrické sily sa rušia a zamkýnajú fyzikálne pole, ktoré sa bude prejavovať len magneticky, ale elektricky už nie. Kvantový jav je vznik časticového javu, ktorý nesie zo sebou nejakú coulombovú hmotu, ktorá sa už nedá odobrať po častiach, ale je možné ju odoberať alebo odovzdávať len vcelku ako jeden fotón - z toho potom ten termín - kvantový jav.

Vysvetlíme si teraz ako sa vytvárajú proti sebe pôsobiace elektrické sily, ak smer otáčania elektromagnetického poľa je vždy rovnaký a to pravotočivý. Začneme malým polomerom otáčania kedy sa indukuje najväčšia elektrická sila. Smer šírenia poľa je v smere tejto elektrickej sily a preto keď sa bude meniť polomer otáčania bude vznikať špirála. Táto špirála má aj svoje meno a volá sa eulerová špirála, kde dĺžka tejto špirály sa vyjadruje pomocou eulerového čísla a ludolfovho čísla a polomeru otáčania. Ako sa bude zväčšovať polomer otáčania, tak takisto sa bude elektrická sila zmenšovať. Ak polomer otáčania dosiahne najväčšiu veľkosť, tak elektrická sila bude nulová. Zo svojej najväčšej veľkosti bude polomer otáčania prechádza na svoje zmenšovanie a elektrická sila musí začať rásť, lenže medzitým sa kružnica polomeru otáčania posunula dopredu za pôsobisko sily a už nie je pred pôsobiskom sily, ale za pôsobiskom sily - je už tá kružnica otáčania a táto skutočnosť otočí elektrickú silu na opačne orientovanú v smere šírenia poľa. Tento dej je zacyklený a preto na druhej strane je už indukovaná sila opačne orientovaná, lebo periodicky a v cykle sa to opakuje a takto sa potom môžu elektrické sily rušiť. Jasnejšie to bude, ak urobím k tomu obrázky a nový samostatný článok, kde by som to vysvetlil podrobne, zatiaľ som len chcel rámcovo uviesť podstatu.

V prípade záujmu si o tom prečítať viacej, keď to uverejním dávam do pozornosti možnosť odoberať články z môjho blogu využitím tlačítka - Pridaj k obľúbeným, ktorý je umiestnený pod týmto článkom. Neviem ako dlho mi bude trvať napísať ďalší blog, v ktorom na obrázkoch znázorním a vysvetlím elektrickú neutralitu svetla, tak takto nebudete musieť kontrolovať uverejnenie tohto článku.

Vrátim sa ešte k rotácii. Rotácia má dva fyzikálne rozmery a to 1/m - doprava a 1/s - doľava. Sekunda a meter sú fyzikálne jednotky dĺžky, čas je iný fyzikálny rozmer dĺžky. Medzi sekundou a metrom je určitý vzťah, ktorý je prírodou daný, takže nie je možné si ich ľubovoľne definovať. Fyzikálne polia sa šíria vzájomnou interakciou na seba. Ak sa má svetlo šíriť, potrebuje byť v priestorovom poli. Tu sa porovnaním dĺžky špirály v priestoróne (fotón priestoru), ktorá je meraná v sekundách porovnáva s obvodom najväčšej kružnice elektromagnetického poľa meraná v metroch. Magnetické siločiary nemôžu opisovať ľubovoľne veľkú kružnicu, ale len po jej maximálnu hodnotu to môžu robiť. Dostaneme rýchlosť otáčania svetla, ktorá sa vyjadruje ako odmocnina z permitivity krát permeabilita. Toto, keď sa dá do menovateľa dostaneme rýchlosť šírenia elektromagnetického poľa vyjadrenú v metroch za sekundu, lebo rýchlosť otáčania je v sekundách za meter. Takže tu ide o pomer jednotlivých dĺžok v rôznych fyzikálnych rozmeroch a z toho potom vieme dostať konštanty ako sú permitivita, permeabilita a rýchlosť svetla. V čitateli máme dĺžku eulerovej špirály a v menovateli obvod kružnice. Dĺžka eulerovej špirály sa vyjadruje pomocou dvojnásobku eulerového čísla e a ludolfovho čísla na 3/2 a najväčšej hodnoty polomeru otáčania, ktorá má hodnotu 10 na mínus nejaká hodnota, je to malé číslo, a toto všetko deleno obvod kružnice, kde r je polomer najväčšej kružnice magnetického poľa, má priemer (nie polomer) okolo 100000 km, čo je 10 na 8 - ten priemer (v metroch), ktorý sa označuje písmenom d a obvod kružnice je ludolfovo číslo krát d. Ludolfovo číslo v menovateli je na prvú a preto sa ludolfovým číslom v čitateli, kde je na 3/2 vykráti na hodnotu 1/2. Tak dostaneme odmocninu, pod ktorou bude e na druhú a 4 x ludolfovo číslo, teda skutočné hodnoty konštánt aj s ich desatinným rádom, ktorý bol doteraz záhadou, kde sa berie tá hodnota desatinného rádu. Tak teraz je to už jasné, odkiaľ sa vzali hodnoty prírodných konštánt, lebo podobne sa určuje aj gravitačná a rotačná konštanta.

4-rozmer.

Na záver zhrniem, že čo bolo už napísané. 4-rozmer sa zobrazuje ako multilokácia, buď častíc alebo svetla alebo gravitácie a rotácie. Ak si vyberieme jeden radiálny smer siločiary gravitácie s jej rotáciou, tak ide o jednu lokáciu priestorového poľa. Tá nám nevyplní celý priestor, ale iba jeho malú časť. Pôsobenie sily šírenia poľa do 4-tej dimenzie spôsobí šírenie tejto jednej lokácie všetkými smermi, čím sa vytvorí trojrozmerný priestor tvorený troma reálnymi silami. Takže si to predstavme takto: gravitácia pôsobí odniekadiaľ radiálnym smerom do stredu. Na všetky tieto siločiary nakreslíme kružnice a čím tú kružnicu nakreslíme väčšiu, tak tým je gravitácia menšia v danom mieste až nakoniec kružnica bude taká veľká, že gravitácia pri nej bude nulová. A toto sa deje na všetkých siločiarach gravitácie, ktoré radiálnym smerom idú do svojho stredu. Všetky tieto siločiary s kružnicami sú multilokácie jednej gravitačnej sily a jednej ňou indukovanej rotácie. Gravitácia je krátka sila a nepôsobí na veľkú vzdialenosť, lebo stav beztiaže dosahujeme nad Zemou pomerne neďaleko od Zeme, vo výške ani nie 200 km. Ďalej už pôsobí len rotácia a tá je ďalekou silou.

Zem a Mesiac na seba pôsobia kružnicami ďalekej sily - rotácie (rotáciami). Tieto kružnice sú dve - jedna od Mesiaca a jedna od Zeme. Pôsobia na seba tak, že sa krútia proti sebe, lebo obe majú ten istý smer otáčania - ľavotočivý, tak preto pôsobia proti sebe, pričom sa pri tomto indukuje príťažlivá sila. Túto silu môžeme nazvať ako rotačnú silu alebo ako zamknutú gravitačnú silu. Podstata tejto sily je taká istá ako pri magnetizme, tu je teda úplná zhoda s magnetizmom, ale s istými odlišnosťami a to takými, že priestorové rotačné pole nemá severný ani južný pól. Má len jeden pól a pôsobenie týchto pólov na seba z rôznych zdrojov vyvoláva len príťažlivú silu medzi objektmi ako napríklad medzi Zemou a Mesiacom, Slnkom a planétami a tak podobne. To čo priťahuje tieto telesá k sebe už nie je gravitácia, ale rotácia so svojou indukovanou silou, ktorou sa priťahujú telesá k sebe, tak ako sa priťahujú trebárs dva magnety.

Ak sa kružnice z Mesiaca a Zeme krútia proti sebe, tak to znamená, že svojou silou sa môžu navzájom zmeniť na nejakú inú veľkosť, akú by mali, ak by na sebe nepôsobili. Ak by sa Mesiac rýchlejšie točil ako sa točí, tak by kružnicu Zeme zmenšoval, čím by sa zväčšila gravitácia na celej Zemi aj na opačnej strane Zeme, proste všade a to preto, lebo tieto kružnice sú cez 4 rozmer previazané so všetkými kružnicami. Ak zmeníme nejakou silou veľkosť jednej kružnice, ovplyvní to všetky kružnice, z ktorých sa indukuje gravitácia. A tak rotácia Mesiaca môže ovplyvňovať gravitáciu na Zemi a opačne. Mesiac sa však otáča veľmi pomaly, čo znamená, že kružnice na Zemi zväčšuje a zmenšuje celú gravitáciu Zeme. Ak by sme nemali Mesiac s tou pomalou rotáciou, tak gravitácia na Zemi by bola vyššia. Vyššia gravitácia znamená menšie kružnice okolo Zeme, čo by malo za následok zmenšenie magnetického poľa okolo Zeme, lebo kružnice magnetického poľa sú rovnako veľké ako kružnice priestorového poľa. Magnetické pole takto získa vyššiu objemovú energiu zmenšením svojho objemu a následne sa v ňom vybudí elektrická sila, ktorá sa zobrazí ako elektrické pole na magnetických póloch. Takto vzniknuté magnetické pole je to pole, ktoré by sme tu chceli mať. Takéto magnetické pole - v ktorom nie je elektrická sila, a ktoré - čo tu teraz na Zemi máme je Satan. Ide o fyzikálne pole, ktoré má vedomie a je schopné na nás negatívne pôsobiť. Keby sme tu mali magnetické pole s elektrickou silou, tak toto pole by bolo len teleso a nemalo na nás žiadny negatívny vplyv. Medzi negatívne vplyvy Satana patrí, že všetko usmrcuje a pod jeho vplyvom raz všetko musí zostarnúť a potom zomrieť. Pri magnetickom poli s elektrickou silou by smrť nebola, čas by neplynul, nikto by nikdy nezostarol. Je to na samostatnú tému, tak aj o tom sa chystám viac napísať. Mesiac je naše prekliatie, vďaka nemu tu existuje fyzikálne pole, ktoré je Satan, a ktoré nám spôsobuje, že starneme a umierame a je zdrojom všetkých zlých skutkov a myšlienok.

Stanislav Apjar

Stanislav Apjar

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kópia všetkých mojich blogov z blog.sme.sk je na adrese http://apjar.blogspot.skPochopil som prírodu v jej úplných základoch. To mi umožňuje koncipovať fyzikálne teórie a mnoho javov na doraz vysvetliť, ktoré na tomto blogu publikujem. Svet vo svojich základoch stojí na podobnosti a odlišnosti troch fyzikálnych polí, z ktorých je všetko (celý svet). Sú to priestorové pole - gravitácia a rotácia, EM pole - elektrická sila a rotácia (magnetická sila) a časticové pole - silná, slabá sila a rotácia. Rotácia je komplexná sila a obsadzuje dve dimenzie, je zodpovedná za vlnový prejav prírody. Ku všetkým silám sa pripája čas, a pretože rotácia obsadzuje dve dimenzie, tak všetky fyzikálne polia sú 4-rozmerné. 4-rozmerno sa zviditeľňuje multilokáciou poľa. Všetky tieto 4-rozmerné polia, kvôli tomu, že sú rovnako rozmerné, je možné zjednotiť do Teórie všetkého a priestorové a EM pole je možné zjednotiť do Jednotnej teórie poľa. Pokusy o zjednotenia som už úspešne urobil pre jednu lokáciu poľa, ktorá je trojrozmerná. 4-rozmerno sa zobrazuje trojrozmernými lokáciami poľa, ktoré možno zjednotiť po jednej lokácii - to je maxwellová metóda alebo zjednotiť všetky lokácie naraz - einsteinová metóda. Na to, že rotácia je komplexná sila som prišiel až januári v roku 2018. Bližšie vysvetlenia sú v jednotlivých blogoch. Niekde treba prihliadať na to, že ako čas plynul upravovali sa aj moje výsledky bádateľskej činnosti. Zoznam autorových rubrík:  Súkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu